O mne
Volám sa Jarmila Nemcová a dentosofia je už každodennou súčasťou môjho života.
Nie je pre mňa len filozofiou či neinvazívnou metódou, pri ktorej sa sekundárne zrovnávajú zuby a zlepšuje sa ich postavenie. Dentosofia vníma človeka celostne – prepája ústa, telo, dych, držanie tela aj psychiku.
Verím, že zmena môže začať malým krokom, ktorý postupne prináša väčšiu rovnováhu, vedomý kontakt so sebou a prirodzenú podporu zdravia. Mojím cieľom je vytvoriť bezpečný a láskavý priestor, v ktorom môžete lepšie porozumieť svojmu telu a objaviť jeho vlastnú schopnosť hľadať rovnováhu.
Môj príbeh
Dlhé roky som v sebe nosila jedno tiché prianie.
Mať krásne rovné zuby.
Nie preto, že by som sa hanbila usmievať. Smiala som sa rada a moje zuby neboli niečo, čo by bolo na prvý pohľad veľmi viditeľné. Bol to skôr môj vnútorný pocit. Také malé želanie, ktoré vo mne roky zostávalo – raz sa pozrieť na svoj úsmev a cítiť, že je presne taký, aký si prajem.
Keď som začala hľadať cestu, ako to dosiahnuť, narazila som aj na riešenia, pri ktorých sa mali vytrhnúť zdravé zuby.
A moje vnútro povedalo nie.
Cítila som, že nechcem ísť cestou, ktorá bude niečo zdravé odstraňovať. Túžila som po riešení, ktoré bude jemné, rešpektujúce a bude so mnou spolupracovať, nie ísť proti môjmu telu.
A potom som objavila dentosofiu.
Vtedy som ešte netušila, že to nebude len príbeh o mojich zuboch.
Myslela som si, že si splním jedno svoje malé želanie.
Ale postupne sa začalo meniť niečo oveľa hlbšie.
Začala som svoje telo viac počúvať.
Viac vnímať.
Viac mu dôverovať.
A spolu s tým sa veľmi jemne začal meniť aj môj vzťah k sebe.
Začala som si byť bližšia.
Učila som sa, že sa nemusím stále opravovať, meniť a zdokonaľovať, aby som bola dosť dobrá.
Že moje telo nie je môj nepriateľ, ktorý potrebuje neustále opravovať.
Je to môj domov.
A čím viac som sa učila byť k svojmu telu láskavá, tým viac tej láskavosti začalo prichádzať aj ku mne samej.
Prišla väčšia sebaláska.
Väčšia sebaúcta.
A postupne aj hlbší pocit vlastnej hodnoty.
Nie preto, že som mala krajšie zuby.
Ale preto, že som si dovolila povedať:
"Záleží mi na mne."
A možno práve toto bol ten najväčší dar.
Prišla som za rovným úsmevom.
A cestou som našla oveľa viac.
Našla som jemnejší vzťah k svojmu telu.
Viac dôvery v seba.
Viac prijatia.
Viac lásky.
A dnes, keď sa usmejem, nevnímam už len svoje zuby.
Vnímam za tým celú cestu, ktorú som prešla sama k sebe.
A za tú som nesmierne vďačná.